ZUMI príbeh #3
Ježko Ferko sa jedného dňa prebudil do slnečného rána a rozhodol sa prejsť po svojom obľúbenom sade, kde sa práve začali zberať prvé plody jesene. Vzduch voňal po ovocí a teplý vánok jemne šumel v korunách stromov.
Ferko sa vydal na svoju cestu po hlinenej cestičke, ktorá viedla cez celý sad. Slnko svietilo vysoko na oblohe, a ježko kráčal, usmievajúc sa, s dobrou náladou. Cestou sa obzeral po ovocí, ktoré sa hrdilo na stromoch.
Kráča ježko po sade,
v celkom dobrej nálade.
Popod nos si ježko šušká:
– Tu je slivka a tam hruška.
Pri každom kroku sa ježko tešil z bohatstva, ktoré mu sad ponúkal. Pod jedným stromom našiel slivku, pod druhým zase hrušku. So smiechom sa rozhodol, že si každé z ovocí nazbiera do svojho malého batôžka, aby si neskôr doma mohol pochutnať.
Keď sa ježko blížil ku koncu sadu, jeho batoh bol už plný voňavého ovocia, ale jeho krok zostával stále ľahký a veselý. Kráčal ďalej, premýšľajúc, čo všetko si z týchto darov prírody pripraví.
Sad bol pre neho ako malé kráľovstvo, kde sa cítil šťastný a vďačný za všetko, čo mu príroda dávala.
Ferko sa vydal na svoju cestu po hlinenej cestičke, ktorá viedla cez celý sad. Slnko svietilo vysoko na oblohe, a ježko kráčal, usmievajúc sa, s dobrou náladou. Cestou sa obzeral po ovocí, ktoré sa hrdilo na stromoch.
Kráča ježko po sade,
v celkom dobrej nálade.
Popod nos si ježko šušká:
– Tu je slivka a tam hruška.
Pri každom kroku sa ježko tešil z bohatstva, ktoré mu sad ponúkal. Pod jedným stromom našiel slivku, pod druhým zase hrušku. So smiechom sa rozhodol, že si každé z ovocí nazbiera do svojho malého batôžka, aby si neskôr doma mohol pochutnať.
Keď sa ježko blížil ku koncu sadu, jeho batoh bol už plný voňavého ovocia, ale jeho krok zostával stále ľahký a veselý. Kráčal ďalej, premýšľajúc, čo všetko si z týchto darov prírody pripraví.
Sad bol pre neho ako malé kráľovstvo, kde sa cítil šťastný a vďačný za všetko, čo mu príroda dávala.